Ortuť v slovenských hubách: čo nám hovoria dáta z rokov 2015 – 2024
Zbieranie húb patrí medzi obľúbené jesenné aktivity na Slovensku, no málokto si pri tom uvedomuje, že huby sú nielen kulinárskou lahôdkou, ale aj citlivým "bioindikátorom" stavu životného prostredia. Najnovšie dáta zozbierané v rokoch 2015 – 2024 ukazujú, že popri živinách dokážu huby akumulovať aj rizikové prvky, ortuť nevynímajúc.
Prečo práve ortuť?
Ortuť je toxický kov, ktorý sa prirodzene vyskytuje v pôde, no jej koncentrácia môže byť zvýšená v dôsledku priemyselnej činnosti či znečistenia ovzdušia. Huby, vďaka svojmu spôsobu výživy, ortuť efektívne absorbujú a koncentrujú. Preto sa obsah ortuti v hubách považuje za zrkadlo kvality prostredia a zároveň ortuť predstavuje veľmi vysoké riziko poškodenia zdravia.
Čo ukazujú údaje 2015 – 2024
-
Rozdiely medzi druhmi: niektoré druhy húb vykazujú vyšší sklon k akumulácii ortuti. Z údajov vyplýva, že napríklad hríbovité druhy dosahujú často vyššie hodnoty než iné druhy.
-
Regionálne rozdiely: zberové miesta zo stredného Slovenska vykazujú vyššie priemerné koncentrácie než lokality z východu či západu krajiny. To môže súvisieť s geologickým podložím alebo historickou banskou činnosťou.
-
Trend v čase: v priebehu sledovaného obdobia sú hodnoty relatívne stabilné, no v niektorých rokoch badať nárast, ktorý môže súvisieť s vyššími zrážkami (premývanie pôdy) alebo lokálnymi environmentálnymi faktormi.
Je obsah Hg v slovenských hubách bezpečný?
Väčšina nameraných koncentrácií sa pohybuje pod limitmi stanovenými Európskou úniou, resp. inými autoritami pre obsah ortuti v potravinách. Napriek tomu sa pri niektorých druhoch a lokalitách vyskytli hodnoty, ktoré tieto limity prekročili. To upozorňuje na potrebu opatrnosti – najmä pri častom konzumovaní húb z rovnakého miesta, ktoré je charakteristické environmentálnym narušením (banská a kovospracujúca činnosť, priemysel a pod.).
Čo z toho vyplýva pre hubárov?
-
Striedajte druhy húb, ktoré zbierate, a vyhýbajte sa ich nadmernej konzumácii.
-
Huby zo znečistených oblastí (blízko ciest, priemyselných zón či baní) môžu obsahovať vyššie množstvá ortuti (ale aj iných prvkov) a preto je potrebné zvážiť konzumáciu húb z takýchto lokalít.
-
Dáta sú dôkazom, že huby sú dôležitým "prírodným senzorom" – nielen zdrojom potravy, ale aj informácií o stave životného prostredia.
👉 Tento prehľad nám jasne ukazuje, že aj keď sú slovenské huby väčšinou bezpečné na konzumáciu, ortuti by sme mali venovať zvýšenú pozornosť. Údaje z rokov 2015 – 2024 sú cenným základom pre ďalší monitoring a prevenciu ekologických ale hlavne zdravotných rizík.
Ako pracovať s interaktívnym informačným panelom?
- Interaktívny panel sa skladá zobrazovacích polí, ktoré spolu tvoria prehľad o obsahu ortuti v jedlých divorastúcich hubách na Slovensku. Všetko je interaktívne. Každé kliknutie a výber sa prenáša medzi jednotlivými grafmi.
- Výber filtrov: v ľavej hornej časti nájdeš filtre (druh, lokalita a parameter). Kliknutím na ne môžeš vyberať medzi druhmi, lokalitami a sledovanými parametrami, ktoré ťa zaujímajú. Výber sa následne prejaví vo všetkých vizualizáciách (poliach). Ich kombináciou môžeš sledovať to, čo ťa zaujíma (konkrétny druh na vybranej lokalite).
- Interakcia: pri prejdení kurzorom nad grafom, resp. mapou sa zobrazí informačné okno (tooltip) so základnými údajmi. Zobrazovacie polia sú navzájom prepojené - akcia v jednom okne vyvolá reakciu v ostatných.
- Ak sa stratíš vo filtroch, stačí ak použiješ resetovacie tlačidlo, ktoré nájdeš pod filtrami.
Krátke vysvetlenie parametrov, ktoré nájdeš v dashboard-e
- Kontaminačný faktor (Cf) je ukazovateľ miery znečistenia pôdy alebo iného prostredia určitým prvkom. Ak je jeho hodnota menšia ako 1, tak ide o nekontaminované alebo veľmi slabo kontaminované územie. Pokiaľ je hodnota väčšia ako 6, tak ide o veľmi znečistené územie.
- Index geoakumulácie (Igeo) je ukazovateľ, ktorý hodnotí mieru znečistenia prvkom porovnaním jeho nameranej koncentrácie v prostredí s prirodzenou (pozaďovou) úrovňou. Ak je Igeo rovné alebo menšie ako 0, tak hovoríme o nekontaminovaných pôdach. V prípade, že je táto hodnota väčšia ako 6, tak hovoríme o extrémnej kontaminácii.
- PER (potenciálne ekologické riziko) je index, ktorý hodnotí, aké riziko pre životné prostredie predstavuje ortuť (alebo iné škodlivé látky) v pôde. Používa sa hlavne v environmentálnych štúdiách na posúdenie znečistenia a jeho možného vplyvu na ekosystém. Hodnoty menšie ako 150 poukazujú na nízke environmentálne riziko. Hodnoty vyššie ako 600 poukazujú na závažný ekologický problém, pri ktorom hrozí vážne poškodenie ekosystému.
- Biokoncentračný faktor (BCF) je ukazovateľ, ktorý vyjadruje, do akej miery sa ortuť hromadí v organizme oproti jej koncentrácii v prostredí - pôde (substráte). Ak je hodnota BAF < 1, tak sa ortuť v hube nehromadí. Ak je hodnota vyššia ako 1, tak sa ortuť v plodnici hromadí. Pri hubách je tento parameter variabilný, no vo všeobecnosti je možné konštatovať, že huby sú "akumulátory" ortuti (ale aj iných látok), čo pri niektorých druhoch môže predstavovať problém. Tento parameter je základným a najjednoduchším ukazovateľom zdravotnej bezpečnosti.
- Parameter Qc/s (kvocient klobúk/stopka) sa používa pri štúdii bioakumulácie rizikových prvkov v rôznych častiach húb a na porovnanie medzi druhmi. Ak je hodnota menšia ako 1, tak sa prvok kumuluje v stopke (hlúbiku). Ak je hodnota väčšia ako 1, tak prevažuje kumulácia v klobúku. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že drvivá väčšina prvkov, vrátane Hg sa kumuluje v klobúku (vo výtrusorodej časti).
- THQ – cieľový kvocient rizika sa používa pri hodnotení zdravotných rizík (najmä pri príjme ťažkých kovov a kontaminantov z potravín, vody alebo pôdy). THQ < 1 → nepredpokladá sa zdravotné riziko. THQ ≥ 1 → potenciálne riziko pre zdravie, možný negatívny účinok pri dlhodobom príjme.
- MSCQ je najvyššia koncentrácia určitej látky, pri ktorej je jej prítomnosť v hube ešte považovaná za bezpečnú pre ľudí, bez akútneho alebo dlhodobého rizika. V prípade konzumácie húb ide o množstvo konzumovanej huby v gramoch za definované obdobie.
- Samotný parameter ADDdermal (priemerná denná dávka látky prijatej cez kožu) nemá pevne stanovené "limity". V prípade ortuti (iónové formy) je táto referenčná hodnota stanovená na 0,0003 mg/kg/deň. Tento parameter je naviazaný na koncentráciu Hg v pôde - substráte, z ktorého huba rastie.
- HQoral (priemerná denná dávka látky cez kožu) je pomer medzi vypočítanou priemernou dennou dávkou prijatou ústami) a referenčnou dávkou pre orálny príjem ortuti (0,0003 mg/kg/deň). Tento parameter je naviazaný na koncentráciu Hg v pôde - substráte, z ktorého huba rastie. Ak je HQ < 1 → expozícia je považovaná za prijateľnú. V opačnom prípade predstavuje takáto expozícia možný zdravotný problém.
👉 Z hľadiska hodnotenia zdravotnej bezpečnosti konzumácie húb je parameter THQ najvýpovednejší, lebo:
- vychádza z reálneho príjmu potravy a expozičných parametrov,
- je priamo porovnateľný s toxikologickými limitmi,
- umožňuje hodnotiť riziko pre konkrétnu populáciu (deti vs. dospelí).
-
MSCQ má význam skôr ako orientačná hraničná koncentrácia ortuti v potravine, ale na praktické posúdenie rizika pri konzumácii húb je menej detailný. Avšak z pohľadu reálneho skonzumovaného množstva nám definuje reálne maximálne akceptovateľné množstvo, ktoré môžeme skonzumovať.
Interaktívny informačný panel
mushroomFANS Dashboard
